Važec sa nachádza 28 km od Popradu v Smere na Žilinu (vedľa cesty č. 18 (E 50) medzi obcami Važec a Štrba). Cintorín je hneď pri ceste a preto ho nikto neprehliadne. Panorámu vytvárajú krásne štíty Vysokých Tatier. Cestou zo smeru od Žiliny Vám neunikne pohľad na najznámejší slovenský vrch Kriváň.

Cintorín sa začal budovať na jeseň roku 1997 a s veľkým prispením Volksbund Deutsche Kriegsgräberfürsorge e. V. sa mohol otvoriť už 11. októbra 1998. Cintorín o rozlohe 2,5 ha je situovaný v nadmorskej výške 800 metrov nad morom. Na cintoríne s plánovanou kapacitou 8000 hrobov našlo zatiaľ svoj posledný odpočinok približne 6500 padlých nemeckých vojakov z bojísk východného a stredného Slovenska, čo z neho robí najväčší nemecký vojenský cintorín na Slovensku.

Hroby vojakov zdobia granitové kríže s vytesanými nápismi. Na jednom kríži sa väčšinou nachádzajú 4 mená s rokmi narodenia a úmrtia. Ležia tu vedľa seba mladí chlapci aj veteráni z prvej svetovej. Letci, delostrelci, ženisti aj vojaci zbraní SS. Známi aj bezmenní.

Cintorín je celoročne udržiavaný vďaka nemeckým organizáciám, ktoré sa starajú o dôstojný odpočinok pre týchto vojakov. V letných mesiacoch je toto miesto vhodné pre relax v tichom prostredí v krásnej krajinnej oblasti.

Naša ideopolícia je s určitosťou sklamaná, že na cintoríne nenájde žiadne velebenie Tretej ríše a ani žiadne symboly, ktoré zdobia ich trápne kartičky vytvorené pochybným občianskym združením Ľudia proti rasizmu. Nápis na jednej pamätnej tabuli na tomto cintoríne znie: „Na tomto cintoríne odpočívajú nemeckí vojaci, ktorí padli vo vojne 1939 – 1945. Spomínajte na nich a na mŕtvych všetkých vojen. Ich životy nás nabádajú k zmiereniu.“

Je smutné, že naši politici alebo niektoré vojenské organizácie nevyčlenia peniaze z našich daní na udržiavanie cintorínov pre slovenských vojakov bojujúcich v slovenskej armáde v rokoch 1939 – 1945. Títo vojaci bojovali pre našu budúcnosť a patrí im rovnaká úcta. Cintorín vo Važci nech je nám príkladom a skúsme sa my národovci inšpirovať, aby taktiež slovenskí vojaci mohli dôstojne odpočívať.

Bratské vojny už nikdy viac!

Ponúkame Vám pohľad na tento cintorín očami troch našich členov. Fotografie boli fotené nezávislé. Peťo fotil predvečerom, Tjaruh ráno a Lubom pri veľmi zaujímavej oblohe. Iste nie je nafotené nič viac ani menej, ale všetci traja sa snažili pracovať pri inom svetle s prepracovanou kompozíciou. Pekný zážitok.